Programátor, UX dizajnér, grafik, šéf a všetci ostatní. Alebo ako v skutočnosti vyzerá život v softvérovej firme
Piatok je asi dobrá chvíľa na to, aby sme na chvíľu odložili architektúru systémov, API, deploymenty, makety, termíny a otázku „môžeme to spraviť ešte dnes?“ a pozreli sa na IT odvetvie trochu s nadhľadom.
Pretože softvérová firma nie je miesto, kam ráno príde desať programátorov, všetci si otvoria notebooky a večer odídu s hotovým systémom.
No dobre. Niekedy to tak naozaj vyzerá... Ale iba na prvý pohľad.
V skutočnosti dobrý projekt vzniká vďaka ľuďom s veľmi rôznorodými kompetenciami. Programátor tvorí riešenie. UX dizajnér premýšľa, či človek vôbec bude vedieť, čo s ním robiť. UI dizajnér dohliada na to, aby nevyzeralo ako administračný panel z roku 2008. Marketingový špecialista premýšľa, ako o tom hovoriť. Autor obsahu sa snaží všetko vysvetliť normálnym jazykom. Niekto sa stará o klientov, termíny, faktúry a organizáciu. A niekto ďalší musí pamätať na to, že sa minul papier v tlačiarni.
A práve preto sú technologické tímy také zaujímavé.
Programátor – teda človek, ktorý sa dokáže rozprávať s počítačom
Programátor môže prísť do práce v značkovej mikine, kvalitnom tričku, skvelých teniskách a s parfumom, ktorého cena prinúti niekoho z administratívneho oddelenia zamyslieť sa, či náhodou nepracujeme pre luxusnú značku. Môže mať pri sebe najnovší gadget, slúchadlá za polovicu výplaty a notebook so špecifikáciou, ktorá vyzerá ako návod na obsluhu elektrárne. Na raňajky? Nie iba chlieb s maslom a džemom. Môže to byť jogurt, kvalitné pečivo, niečo s avokádom, výberová káva alebo obed pripravený s väčšou starostlivosťou než nejeden firemný projekt.
A potom je tu druhý typ.
Mikina. Slúchadlá. Ticho. Najlepšie práca na diaľku. Najlepšie bez kamery. Po práci zostane počítač zapnutý, pretože si ešte treba „na chvíľku zahrať“. Tá chvíľka sa skončí približne o 4:00 ráno.
Samozrejme, existujú aj všetky možnosti medzi tým – a práve to je na tom najlepšie.
Programátor nemusí vyzerať ako stereotypný programátor. Rovnako ako programovanie už nespočíva iba v tom, že človek osem hodín sedí nad kódom.
Dobrý developer musí rozumieť problému, ktorý riešením pomáha vyriešiť. Musí vedieť komunikovať s ďalšími odborníkmi, rozumieť obmedzeniam projektu, predvídať dôsledky technických rozhodnutí a niekedy povedať: „Nie, nerobme to takto, o pol roka by sme to ľutovali.“
A vtedy sa začína skutočná tímová práca.
UX/UI – teda prečo je toto tlačidlo práve tu
UX nie je vyberanie peknej farby tlačidla.
UI tiež nie je „spravme niečo moderné“.
Navrhovanie digitálneho produktu si vyžaduje porozumenie používateľovi, jeho cieľu, obmedzeniam, spôsobu rozhodovania, zvykom, kontextu a tomu, čo ho môže zastaviť.
Preto sa dizajnér nemôže pozerať iba na obrazovku. Musí sa pozerať na človeka. A dizajnér, ktorý rozumie aj technológiám, má ešte jednu veľkú výhodu. Vie, čo sa naozaj dá urobiť. Nemusí písať kód. Ale je dobré, ak rozumie tomu, ako kód funguje. Vie, aký je rozdiel medzi frontendom a backendom. Vie, čo je API. Rozumie obmedzeniam responzívneho dizajnu, dátam, integráciám, formulárom, chybovým stavom, validácii, výkonu či technickým otázkam, ktoré ovplyvňujú rozhranie.
Navrhovať krásnu obrazovku, ktorú nemožno rozumne implementovať, je totiž trochu ako navrhovať auto, ktoré vyzerá skvele, ale nemá miesto na motor. Dá sa to. Ale načo?
V mojom prípade je práve táto kombinácia už roky základom mojej práce. Grafika, UX, UI, vizuálna komunikácia, psychológia komunikácie, marketing, obsah, a k tomu programátorské znalosti a porozumenie technológiám. Nie preto, aby som bol zároveň najlepším programátorom na svete. Ale preto, aby som vedel, ako sa všetky tieto prvky musia spojiť, aby produkt dával zmysel.
Pretože dobrý projekt sa nezačína otázkou „ako to nakresliť?“.
Začína sa otázkou „čo má tu človek urobiť a prečo?“.
Grafik – človek, ktorý sa stará o to, aby všetko nevyzeralo náhodne
Grafik často dostane veľmi konkrétnu úlohu: „Vymysli niečo super.“
A vtedy sa začína zábava.
Pretože „super“ môže znamenať čokoľvek...
Minimalistické.
Elegantné.
Technologické.
Odvážne.
Prémiové.
Moderné.
Alebo „ako u konkurencie, len lepšie“.
Dobrý grafik nerobí iba obrázky. Musí rozumieť značke, komunikácii, typografii, hierarchii informácií, proporciám, kontrastu, cieľovej skupine a kontextu. A ak pracuje na digitálnych produktoch, mal by rozumieť aj UX. Pretože grafika môže byť krásna a zároveň úplne nepoužiteľná. A tu sa dostávame k veľmi dôležitej veci... V softvérovej firme nie je jedna osoba zodpovedná za „pekné veci“.
Dizajnér, programátor, marketér a autor obsahu sa musia dohodnúť.
Až potom vznikne produkt, ktorý nielen funguje, ale je aj zrozumiteľný, konzistentný a presvedčivý.
Marketér – ten, ktorý sa stále pýta: „A ako to predáme?“
Marketér má zvláštnu superschopnosť.
Dokáže sa pozrieť na hotový produkt a opýtať sa: „Super. Ale prečo by to mal klient chcieť?“ – A to je veľmi dobrá otázka.
Pretože samotná technológia je málokedy argumentom na predaj.
Klient si nekupuje API.
Nekupuje si framework.
Nekupuje si krásnu architektúru databázy.
Kupuje si riešenie svojho problému.
Preto musí marketing vedieť preložiť jazyk technológií do jazyka prínosov. A potom ešte nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby si toto posolstvo vôbec niekto chcel prečítať.
Autor obsahu – teda prekladateľ z technologického do ľudského jazyka
„Systém využíva škálovateľnú mikroservisnú architektúru s asynchrónnou komunikáciou...“ – Znie to dobre. Ale vie klient, čo mu to prinesie?
Niekedy je najväčším prínosom autora obsahu veta: „Dobre. A teraz to napíšme tak, aby tomu človek rozumel.“
Pretože človek môže byť skvelý technológ, a pritom nedokáže vysvetliť svoju prácu niekomu mimo odvetvia.
Používateľ by predsa nemal potrebovať doktorát z informatiky na to, aby si kúpil produkt, vytvoril účet alebo vykonal jednoduchú úlohu.
Asistentka – človek, ktorý vie všetko
Je to pozícia, ktorej dôležitosť sa nedá dostatočne oceniť v jednom odseku.
Asistentka vie, čo treba objednať.
Vie, čo sa neobjednalo.
Vie, ktorá faktúra čaká.
Vie, kto mal niečo urobiť.
Vie, kto to neurobil.
Vie, kedy to pripomenúť.
Vie, kde je dokument.
Vie, že niekto mal zavolať.
A pravdepodobne si ako prvá všimne, že v kuchyni dochádza káva.
Často je to osoba, vďaka ktorej sa zvyšok tímu môže venovať svojej práci namiesto premýšľania nad tým, kto vlastne mal objednať papier, prevziať zásielku alebo dohliadnuť na dokumenty.
Šéf – človek, ktorý robí rozhodnutia, do ktorých sa nikomu inému nechce
Šéf sa môže objaviť o niečo neskôr.
Má vlastnú kanceláriu.
Veľa telefonuje.
Cení si pohodlie, ale v pyžame asi nechodí.
Chodí na stretnutia.
Niekedy sám.
Niekedy so sebou vezme kreatívca.
Niekedy CEO programátorov.
Niekedy všetkých naraz, pretože klient má veľmi veľa otázok.
Šéf musí počúvať.
Musí vyjednávať.
Musí dohliadať na peniaze, ľudí, klientov a smerovanie firmy.
A niekedy jednoducho musí povedať: „Dobre. Urobíme to takto.“ Pretože aj ten najdemokratickejší tím v istom momente potrebuje niekoho, kto prevezme zodpovednosť za konečné rozhodnutie.
A práve vtedy sa ukáže, že vedenie technologickej firmy je oveľa viac než len technológia.
A potom sa všetci stretnú pri jednom projekte
A zrazu sa ukáže, že každý má pravdu.
Programátor hovorí: „Nedá sa to urobiť tak, ako je to v návrhu.“
UX odpovedá: „Ale používateľ musí prejsť touto cestou.“
Marketing hovorí: „Klient tomu nebude rozumieť.“
Grafik hovorí: „Veď sa to sem vôbec nezmestí.“
Textár hovorí: „Ale veď to nemôžeme napísať takto.“
Šéf sa pýta: „Koľko to bude stáť?“
A asistentka z druhého konca kancelárie: „Podpísal už niekto tú faktúru?“
A práve z toho vzniká produkt.
Nie iba z kódu. Nie iba z grafiky. Nie iba z UX. Nie z marketingu – ale zo spojenia kompetencií.
Moderný softvérový dom je interdisciplinárny tím. V závislosti od projektu sa v ňom môžu objaviť vývojári, UX/UI dizajnéri, QA špecialisti, PM, analytici, DevOps, marketing, obsahoví špecialisti či ľudia zodpovední za biznis. Jednotlivé roly môžu byť rozdelené alebo spojené, najmä v menších tímoch.
A práve preto je dobrá spolupráca medzi týmito ľuďmi taká dôležitá.
Programátor totiž môže vytvoriť skvele fungujúci systém.
Dizajnér môže vytvoriť skvelé rozhranie.
Marketér môže pripraviť skvelú kampaň.
Copywriter môže napísať skvelý text.
Ale až spoločne môžu vytvoriť produkt, ktorý bude niekto naozaj chcieť používať.
A po dvadsiatich rokoch práce v tomto svete viem jedno určite: technologický sektor je plný extrémov.
Sú programátori v mikinách aj programátori v tričkách za polovicu výplaty.
Sú ľudia, ktorí milujú kanceláriu, aj takí, ktorí by najradšej nikdy neopustili vlastný byt.
Sú perfekcionisti, ktorí riešia každý pixel, aj ľudia, ktorí hovoria: „Posuň to o dva pixely, bude to dobré.“
Sú šéfovia, ktorí milujú tabuľky, aj takí, ktorí uprednostňujú telefonát.
Sú UX dizajnéri, ktorí začínajú výskumom, aj takí, ktorí najprv otvoria Figmu, alebo takí, ktorí to jednoducho vedia.
Sú programátori, ktorí dokážu celé hodiny hovoriť o architektúre. A takí, ktorí chcú len pokojne dokončiť ticket.
A myslím, že práve to je na tomto odvetví najlepšie – nemusíme byť rovnakí.
Musíme len vedieť spoločne dodať niečo, čo funguje.
A ak pritom niekto prinesie dobrú kávu, nové tenisky alebo výnimočne dobré sendviče, tým lepšie.
